Závislosti zrkadlia nenaplnenú potrebu pozornosti a lásky

/v /od

Poradňa časopisu VITALITA

Príbeh prvý:

Mám 45 rokov a 7 rokov pracujem v Rakúsku ako opatrovateľka. Som slobodná a bezdetná. Tu som stretla moju životnú lásku – Andreasa. Má 56, za sebou jedno manželstvo, z ktorého má dcéru Ester (30 rokov) a dve nevlastné deti (syn 38, dcéra 35). Jeho manželstvo skončilo asi pred 10 rokmi. Spolu bývame v jeho byte asi rok. Našťastie už sami. Je to najláskavejší a najlepší človek, akého som v živote doteraz mala. Rada by som si ho vzala za manžela a žila s ním až do smrti, ale mám pocit, že jeho vážne chorá dcéra na mňa žiarli. Túžim mať s ním aj dieťa, ale on sa tomu bráni. Mám náročný život, veľa pracujem a ešte študujem. Nerada spomínam na detstvo, ktoré poznačila trpiaca matka hľadajúca životnú útechu v kostole a večne opitý otec. Nikto mi doteraz nedal toľko lásky, pozornosti a starostlivosti ako Andreas. Som s ním veľmi šťastná. Akoby som nemala už dosť vlastnej bolesti, pred pár dňami mu našli zhubný nádor. Vôbec neviem, čo mám robiť. Som z toho totálne zúfalá a smutná. Mám strach z budúcnosti, vôbec si nedokážem môj život bez neho predstaviť. Prosím, poraďte. Zuzana

Milá Zuzanka,

podľa Vašich slov a opísanej situácie Vám v detstve najviac chýbala pozornosť a minimálne citová výživa. Na prvý pohľad to je vážna situácia, život Vás skúša na maximum. Akonáhle ste zakúsili šťastný a láskyplný život, dosiahli Ste vysnívaný partnerský vzťah, rodinné a ľudské teplo a zázemie, jeho budúcnosť i Helmutov život sú v ohrození. Nie Ste jediná, takto prežili detstvo milióny iných ľudí na Zemi. Táto skúška Vám v tejto trasformačnej dobre neprišla náhodou. Vo vzťahu hráte rolu závisláka, čo znamená, že je treba sa duchovne znova narodiť.

Príbeh druhý:

Mám 32 rokov a doteraz som plávala životom hladko. Chodím do práce a žijem sama. Dosť si zakladám na tom, že som atraktívna a štíhla. Ľudia na mne obdivujú, že som vždy vkusne nalíčená, žensky oblečená a nastajlovaná. Možno aj preto som doteraz nemala problém s mužmi. Väčšinou prejavovali o mňa záujem cudzinci. Bez problémov som vzťahy s nimi nadväzovala a ukončovala. Nikdy netrvali dlhšie ako tri-štyri mesiace. Často sa stávalo, že som mala dve známosti súbežne. Tak sola som spokojná. No vlani nastal u mňa veľký zlom. Pocítila som zrazu veľkú prázdnotu a zatúžila po vlastnej rodine. Práve v tom čase som ho stretla. Dárius je Talian, starší o 4 roky, ktorý na Slovensku už nejaký čas žije a pracuje ako kuchár. Tak ako ja nemal doteraz vlastnú rodinu, ani deti. Už ma predstavil aj jeho rodičom. Pravidelne sa stretávame a máme sa veľmi radi. Krásne sa mi venuje, je džentlmen. No trápi ma, že je nespoľahlivý. Ja som zvyknutá fungovať ako hodinky. Mama je lekárka a otec top manažér. Moje detstvo bolo perfektne zorganizované a strávila som ho prakticky sama v detskej izbe. Dáriov « divoký » prístup k životu mi vadí. Napríklad mu dlho trvalo, pokým si našiel novú prácu. Často zabúda, na čom sme sa dohodli. Pripadá mi byť nezodpovedný. Odhalila som, že keď pocíti napätie, ide si zahrať hazardné hry a stratí pojem o čase. Trápi ma to. Viackrát som skúšala, ale nedokážem sa s ním rozísť. Vyzerá to tak, že som závislá na vzťahu s ním. Nemám sa s kým o tom porozprávať, mama si rozumie viac s bratom, priateľky nemám. Cítim sa ako v začarovanom kruhu. Dana

Milá Danka,

je zrejmé, že s Dáriom Ste sa nestretli náhodou. Aj keď Ste na prvý pohľad iní, v určitých veciach Ste si podobní ako vajce vajcu. Navzájom si zrkadlíte to, čo nosíte v sebe, aby Ste sa toho zbavili. Z Vašich riadkov je zrejmé, že Vám v detstve chýbala pozornosť a vrelosť rodičov, prosto teplo domova. Z toho dôvodu Ste spadli do pasce typického závislého vzťahu. Podobne jemu chýbal zdravý mužský vzor, podpora, uznanie a ocenenie jeho kvalít. Pomery v rodine a rode, do ktorých sa rodíme, predurčujú naše prežívanie situácií v živote. Programy nedostatočnosti či nehodnosti sa v rode odovzdávajú z generácie na generáciu. Preto Vám nezostáva nič iné iba oprieť sa sama o seba a za Vašich nevedomých rodičov pracovať viac a viac na Vašom osobnom bezpodmienečnom sebaprijatí, sebaúcte a sebaláske.

Príbeh tretí:

Mám 27 rokov. Som najmladší syn a mám ešte 8 starších súrodencov. Do Bratislavy som prišiel za prácou zo severného Slovenska. Pochádzam z rodiny, kde otec bol vlastne neprítomný. Nielen, že bol stále niekde na cestách na kamióne, ale keď sa občas doma vyskytol, utiekol s kamarátmi na ryby alebo do krčmy. Mame síce dával celú výplatu, no musela sa o všetko starať. Bola často nervózna a vyčerpaná. Keď od nás odišiel, pomáhal som jej, koľko som vládal. Aj keď som dosť citlivý, najmä s mužskými prácami. Nebolo to ľahké – dedo z otcovej strany už nežil a mamin bol príliš ďaleko, no naučil som sa. Trápi ma, že som doteraz sám a som dosť hanblivý. Nemám priateľku, pretože mladé dievčatá mi pripadajú povrchné, vyfintené a pohodlné. Ani neviem, ako sa im mám prihovoriť. Priťahujú ma oveľa staršie a zrelé ženy, ale to som si zakázal. Postupne som sa začal prejedať a pribral som 30 kíl. Takže už úplne strácam odvahu niekoho osloviť. Mám v sebe asi nejaké bloky. Neviem, čo s tým. Juraj

Takýchto príbehov si v mojej praxi konštelárky, terapeutky, lektorky, koučky a inšpirátorky vypočujem mnoho a v rôznych obmenách. Väčšina z nich má šťastný koniec, chvíľu to ale trvá. Preto sa zameriam v spoločnej odpovedi na to, čo je – nielen pre ne – spoločné…

Príčiny závislostí

Závislosť je stroskotanie lode na plytčine. Je to stav, ktorý vedie k strate esencie a podstatných kvalít osobnosti. Spôsobuje dodatočnú honbu za tým, čo človeku v detstve a mladom veku chýbalo. Alebo čo doteraz zafungovalo pri zaháňaní a riešení pocitov nepohody a vnútornej bolesti.

Závislosť vzniká z nedostatku lásky, náklonnosti, pozornosti, blízkosti, uznania a ocenenia. V období pocitu frustrácie sa v dieťati vytvorí takmer bezodná energetická a emočná diera. Nech do nej dávame koľkokoľvek, zaplní sa len dočasne.

Spúšťačom chorobnej závislosti je nespokojnosť a vnútorná prázdnota, no predovšetkým pocity hanby a viny, buď zdedené, alebo vyvolané okolím. Následkom závislosti sú najmä problémy a poruchy identity, uspokojovania základných potrieb a medziľudských vzťahov.

Aktivity a látky

Súčasná psychoterapia rozlišuje látkové a nelátkové závislosti:

  1. látkové sú alkoholizmus, závislosť na liekoch, na jedle, atď.
  2. nelátkové sú workoholizmus, gamblerstvo, mentálne anorexia, závislosť na internete, sociálnych sieťach, PC, telefonovaní, športovaní, súťažení, nakupovaní, sexe, televízii, ezoterike, atď.

Možnosť uzdravenia

Uzdravenie závislého človeka možno v skratke rozdeliť na štyri fázy:

  • poprenie
  • bolesť, zúfalstvo, hnev
  • aktívne spracovanie smútku (prvotnej bolesti) a prevzatie zodpovednosti
  • integrácia a duchovný prerod

Závisláspoločnosť

V konzumnej spoločnosti majú ľudia oveľa viac možností, ako dieru z nenaplnených potrieb z ich detstva vyplniť. Pomáha im v tom nielen alkohol, drogy, práca či cestovanie, autá, motorky, oblečenie, elektronika a internet, ale aj úspech, uznanie, pochvala, šport, sex, či samota, obdiv, lenivosť….

Závislí ľudia sú nositelia symptómov závislej spoločnosti, ktorá má permanentný hlad a smäd, stále nemá dosť a potrebuje viac a viac. Problém chorobnej závislosti nájdeme vo všetkých spoločenských vrstvách. Závislosť teda hrozí každému.

Strata zmyslu

Chorobná závislosť nesie v sebe potlačenú alebo vytesnenú zlosť. Napríklad alkoholizmus vzniká vtedy, keď bol jeden z rodičov závislý a dieťa bolo zanedbávané alebo emočne zneužívané. Najrozšírenejšou závislosťou je práve chorobná závislosť na rodičoch, na partnerovi/partnerke, či dieťati.

Závislosť je typická choroba straty zmyslu. Človek sa zavesí alebo prilepí k objektu závislosti a svoj život čiastočne alebo úplne vzdáva. Je to stav akejsi rezignácie a prázdna. Beznádej a bezperspektívu prežívajú so závislým aj členovia jeho rodiny a blízki, ktorí sa ho snažia zachrániť.

Spoluzávislosť blízkych

Závislosť je veľmi nebezpečná preto, že človeku vezme životnú ľahkosť a schopnosť skutočne milovať. Samozrejme ohrozuje a zasahuje aj rodinných príslušníkov a najbližších v podobe spoluzávislosti. Aj tým treba venovať špeciálnu pozornosť a terapiu.

Chorobná závislosť a spoluzávislosť je bolestné upozornenie duše, že je čas dozrieť. Závislý človek potrebuje pestovať plnohodnotné vzťahy, milovať a prežívať životné šťastie. Byť čo najviac v spojení s prírodou, jej silami, živlami a cyklami. Podobne ako prírodné národy, ktoré pestujú silné korene.

Zmysluplné východisko

Riešením je nájsť cestu k spokojnosti, radosti, naplneniu a blaženosti. Nový život začína vymedzením hraníc, a súčasne tvorbou snov a vízií. Uvedomením si: Čo mám najradšej? Čo si do života prajem? Čo je blízke môjmu srdcu a duši?

Zmysel života je odpoveďou duše. Krídla mu dávajú nadšenie a motivácia. Sila pre naše vízie a predsavzatia prichádza vtedy, keď ich prijme aj naše srdce.

Práca na sebe je celoživotný proces. Závislosť sa stáva minulosťou, keď sa človek otvorí zdravej sebaláske. Rozvíjanie lásky k sebe samému je predpokladom, že už dokážeme skutočne a bez podmienok milovať aj iných. To je pravá cesta osobného rozvoja.

Autorka: Silvia Marisi, www.StastnaRovnovaha.sk , www. ProfitMedia.sk