VNÚTORNÉ DIEŤA v nás v magickom čase vianočných zázrakov
Vnútorné dieťa v nás v čase vianočných zázrakov Motto: „Aký darček si praješ k Vianociam od Ježiška? Vrátiť a Naše zázračné vnútorné dieťa je našou súčasťou, je naším tvorcom a spojovateľom Sabotuje život dospelého, aby nežil svoj život šťastne a spokojne. A to vo všetkých Detská zraniteľnosť Predskokanom detského veku je prenatálne obdobie (cca 280 dní) Okolo nás sa pohybuje väčšina ľudí, ktorá úplne nedospela. Vníma a žije na úrovni Vznik tráum Liečivá vizualizácia Predvianočný rituál Oslobodenie dieťaťa Základné typy zranení vnútorného dieťaťa:
Ako z toho von V mojej praxi sa mi osvedčili dve základné metódy práce so zraneným vnútorným Systemické konštelácie vnútorných osôb Príbeh prvý:
Peter Vianočné oblátky Dotazník miery zranenia vnútorného dieťaťa
„opraviť“ moje detstvo…“
s najvyššou inteligenciou – s Bohom.
Novorodeniatko potrebuje cítiť, že ho tento svet víta takého, aký je, a že je tu
správne. Vytvára si väzbu na osobu, ktorá sa o neho materinsky stará. Taktiež mu
poskytuje zrkadlo, pretože ono samo sa nevidí a nevie, ako majú veci okolo neho vo
svete fungovať.
Dieťa je v detstve absolútne závislé na matke alebo inom človeku, ktorý mu
poskytuje opateru, aby prežilo. Vzniká medzi nimi väzba – medziosobný most, ktorý
je základom pre všetky ďalšie vzťahy v jeho živote, k samému sebe i k ostatným
ľuďom.
Keď dieťa dospeje, bude po celý život prežívať rovnaké alebo veľmi podobné
situácie ako v detstve do dovŕšenia veku sedem rokov. Taktiež si bude priťahovať
podobných ľudí, ich prístup a správanie k nemu, a samozrejme aj identické vzťahy.
Inak to bude iba vtedy alebo dovtedy, keď to dospelý zmení vedomou prácou na sebe.
Rastieme do lásky
Všetci ľudia utrpeli v prenatálnom veku a ranom detstve nejaké tie zranenia, pretože
nemáme rovnaké prahy citlivosti a život nie je vždy ideálny. Pripravuje nám lekcie,
ktoré si naša duša sama vopred vybrala pre svoj osobný rast. Vďaka ich
prekonávaniu a prežívania týchto zážitkov sme skúsenejší a rastieme – do lásky… a
stále bližšie k Bohu.
« Človek v zajatí starých bolestí hovorí veci, ktoré nie sú vhodné. Robí veci, ktoré
nie sú účinné. Nezvláda situácie a zakúša hrozné pocity, ktoré s jeho prítomnosťou
nemajú nič spoločného. » Harvey Jackins
V období detstva sa tvorí najdôležitejšia podosobnosť človeka – vnútorné dieťa. Deti
sú kúzelné, spontánne a žijú TU a TERAZ. Vnútorné dieťa reprezentuje našu vieru v
zázraky, radosť, tvorivosť, hravosť, optimizmus, údiv, chuť objavovať, jedinečnosť,
bezpodmienečnú lásku, naivitu, čistotu, city, prispôsobivosť a závislosť.
Zanedbávané alebo zranené vnútorné dieťa je najväčším zdrojom ľudského utrpenia.
smeroch života.
Výsledkom sú:
chorobné závislosti (strata identity) – závislosť na nakupovaní, práci, na TV,
PC, mobile, sociálnych sieťach, autách, peniazoch, partii, kráse, fitnes…
násilné správanie – násilie plodí násilie, pokiaľ ho niekto v rode nezastaví
narcistické poruchy – egocentrizmus (nenásytná túžba po uznaní a láske)
problémy s dôverou – neschopnosť spolupracovať alebo nadviazať vzťah
prehnaná viera v mágiu a ezoteriku – únik z reality
poruchy intimity – problémy v blízkych vzťahoch ako následky vynútenej
poslušnosti voči autoritám (človek sa stotožní s rolou dobrého dievčatka alebo
chlapčeka)
nedisciplinované správanie – disciplína je prevencia životných problémov
návykové správanie (drogy, fajčenie, prejedanie,…) – všetky závislé osobnostné
poruchy (látkové aj nelátkové) sú dôsledkom zraneného vnútorného dieťaťa
poruchy myslenia – čierno-biele videnie sveta v zmysle «všetko alebo nič»
prázdnota (apatia až depresia) – spôsobuje ju vytvorenie falošného JA, ktoré
hrá životné roly pre radosť iným, aby nezostalo samo, čím stráca to
najcennejšie – samého seba.
Zdravé vnútorné dieťa
Deti sú od prírody roztomilé a voňavé, majú prirodzené kúzlo, sú spontánne a žijú v
prítomnosti. Sú naivné, citlivé, ohybné, optimistické, závislé, slobodné, hravé,
jedinečné, láskyplné a udivené svetom 🙂 Dnes sa už konečne vie a uznáva, že dieťa
je super citlivé.
Deti sú závislé a bezmocné svojou podstatou, nie preto, že si to vybrali. Dieťa
nemôže uspokojiť jeho potreby z vlastných zdrojov, ako to robí dospelý človek.
Závislosť na druhých predstavuje jeho najväčšiu zraniteľnosť. Dieťa dokonca ani
nevie, čo potrebuje a čo pociťuje. Jeho život je od samého začiatku vytváraný –
kladne alebo záporne – schopnosťami a možnosťami jeho opatrovateľov rozpoznať a
uspokojiť potreby každého jeho vývojového stupňa:
Novorodenecké obdobie – od narodenia do 28. dňa života – obdobie ja som ty
Dojčenské obdobie – do konca 1. roku – obdobie závislosti
Batolivé obdobie – od 1. do 3. roku – obdobie prieskumov a vzdoru
Predškolské obdobie – od 3. do 6. roku – obdobie tvorby ranej identity
Školské obdobie – od 6. do 15. roku – obdobie učenia sa
Potom približne do 21. až 26. roku by malo nasledovať obdobie dosiahnutia
celistvosti. Ak sa niečo v prenatále a detstve „nepodarí“, dieťa vo vývoji „zamrzne“.
detí alebo adolescentov, i keď mnoho z nich má vlastné rodiny a deti. Táto bolestná
štafeta sa potom odovzdáva ako „dedičstvo“ z generácie na generáciu.
Dieťa je závislé, pretože prechádza rýchlym procesom vývoja, dospievania a
dozrievania. Každé vývojové štádium je krokom k plnej zrelosti dospelého človeka.
Ak nie sú potreby dieťaťa uspokojované vo vhodnom čase a v správnom poradí,
človek pokračuje vo vývoji bez zdrojov, ktoré potrebuje k pokroku na ďalšom
vývojovom stupni. Malá chyba na začiatku má v neskoršom vývoji ďalekosiahle
dôsledky.
Pre zdravý ľudský život je charakteristický trvalý rast. Práve znaky detstva, ako sú
údiv, závislosť, zvedavosť a optimizmus – sú pre rast a rozvoj ľudského života
kľúčové.
Poruchy nastávajú v dôsledku zranení a tráum. Neuspokojenie túžby dieťaťa po láske
a odmietanie jeho lásky sú preň najväčšou traumou.
Rodič z narušenej rodiny nemôže svojmu dieťaťu poskytnúť to, čo dieťa potrebuje,
pretože ani on to nedostal. Človek zahltený svojimi vlastnými emočnými bolesťami a
záležitosťami je pre deti ako rodič nevhodný. Okrem toho, väčšine detí z narušených
rodín bolo ublížené najviac práve vtedy, keď boli v najväčšej núdzi.
V bežnom živote potom vidíme v konfliktoch zranené 3-, 5-, či 8 – ročné vnútorné
deti v telách dospelých, ktorí si tým ventilujú frustrácie z minulosti.
Zatvorte oči a predstavte si dom, do ktorého ste sa narodili. Tu žila v tom čase vaša
rodina. Predstavte si miestnosť, kde ste rástli.
Vybavte si váš obraz v období po narodení. Vidíte sami seba – to prekrásne bábätko.
Počujete váš hlas, ako si pomrnkávate, ako plačete, alebo sa smejete. Cítite, aký/á ste
prirodzene múdry/a, dobrý/á a citlivý/á.
Predstavte si teraz vás ako ideálneho rodiča, ktorý sa k vám do postieľky skláňa. Váš
vnútorný dospelý – vnútorný rodič vás berie ako nemluvňa na ruky, láskavo sa vám
nežným hlasom prihovára a uisťuje vás:
„Slnko sa radovalo, keď si sa narodil.“
„Mám ťa rád/rada takého/takú, aký/á si.“
„Vitaj, čakal/a som na teba.“
„Venujem ti toľko času, koľko budeš potrebovať.“
„Rád/rada ťa kŕmim, kúpem a prebaľujem.“
„Som šťastný/á, že si chlapček/dievčatko.“
„Nech sa deje čokoľvek, budem stále s tebou.“
„Som rád/rada, že si tu s nami.“
Môžete pridať aj ďalšie vety, ktoré ste ako nevinné zraniteľné dieťa vtedy potrebovali
počuť a doteraz vám ich nikto nepovedal.
Zapáľte si sviečku, pustite si koledy a vytvorte si doma posvätnú atmosféru.
Požiadajte anjela strážneho alebo duchovného sprievodcu, aby prišiel k vám. Posaďte
k vám aj vaše vnútorné dieťa v podobe plyšovej hračky. Spýtajte sa, aké posolstvá
vám prinášajú. Potom začnite písať list:
Milý/milá …….,
pod vianočný stromček si prajem….
Napíšte úplne všetko, čo vám napadne, čo vám vraví váš vnútorný hlas a čo cítite, i
keď sa vám to zdá nezmyselné. Vnútorné dieťa presne vie, čo potrebujete, aby sa
mohlo vyliečiť. Môže to byť vláčik alebo korunka pre princeznú. Treba to
rešpektovať, pretože tieto predmety symbolizujú životne dôležité vnútorné energie.
Pri písaní listu berte vážne všetky priania a dajte priestor aj vášmu duchovnému
sprievodcovi (anjelovi strážnemu). Je pravdepodobné, že vám prezradí, ako sa vaše
priania môžu splniť.
Potom napíšte všetko, čo chcete v živote urobiť a doteraz ste si to nedovolili.
Napríklad: „naučím sa hrať na klavíri, budem viac chodiť do prírody, začnem
maľovať“ a podobne. Napíšte všetko, čo sa chce vo vás konečne prejaviť a doteraz
ste tomu nedali vo živote priestor.
Potom napíšte zoznam všetkého, s čím ste sa rozhodli skončiť…. Odpovedzte si na
otázky: Čo dávate iným proti tvojej vôli – peniaze, energiu, čas, pozornosť?
Pomáhate niekomu len preto, aby sa vám to vrátilo? Kedy plytváte vašou silou, lebo
sa bojíte dôsledkov? Prečo sa ničíte a nevenujete si dostatok pozornosti? V akej
závislosti ste uviazli? Priania duše sa nedejú umlčať, dajú sa len načas potlačiť.
Darujte si tento vianočný darček sám sebe. Liečivé spojenie s vnútorným dieťaťom,
keď mu píšete ako dospelý, teda vnútorný rodič. Uistite ho, že vnímate jeho potreby,
a že sa oň vždy budete dobre starať. Ozdobte ho kresbami kvetov, autíčiek, domčeka,
slnka, vianočného stromčeka, Ježiška, atp.
List podpíšte slovami:
Tvoj/a milujúci/a….., vložte ho do obálky a zalepte. Napíšte meno a adresu a vhoďte
do vašej schránky. Na Vianoce ho vyberte a dajte pod stromček. Vaše vnútorné dieťa
bude šťastné, keď dostane tento list a Vaše vedomie a rozhodnutie to v živote
uskutočniť, bude znova aktivované.
Až keď sa váš vnútorný dospelý rozhodne starať sa o vaše vnútorné dieťa ako o svoje
vlastné a stane sa vašim dobrým a milujúcim rodičom, utrpenie a záťaže, ktoré nosíte
v sebe, vám prestanú ruinovať život. Pretože iba on pozná, čo naozaj potrebujete, iba
na neho sa môžete spoľahnúť a len o neho sa môžete kedykoľvek oprieť.
Vyvolávanie hanby a viny u detí má na vývoj človeka najničivejší vplyv. Ďalšie
zranenia sú duchovné, telesné, emočné, sexuálne, kultúrne, náboženské, spoločenské,
atď. Človek na tieto bolestné skúsenosti zabudne a na ceste životom si ich
neuvedomuje. No jeho narušená identita, závislosti, strach, úchylky, manipulácie a
stratégie vyhýbania sa radosti a zodpovednosti za svoj život mu ich pravidelne
pripomínajú.
Oslobodenie vnútorného dieťaťa je hlboký a boľavý, ale zmysluplný proces. Je to
uvedomenie si stavu vášho vnútorného dieťaťa, zoznámenie a vedomé spojenie sa s
ním. Ďalej vnímanie jeho potrieb a ich postupné dodatočné napĺňanie formou
láskyplnej pozornosti a starostlivosti.
dieťaťom v prospech jeho oslobodenia a rozpustenia zranení a tráum z obdobia
prenatálneho vývoja a detstva:
Motýlia terapia vnútorného dieťaťa
spočíva v rozpúšťaní energetických blokov vytvorených v období prenatálneho
vývoja v tele tehotnej matky v dôsledku negatívnych situácií a zážitkov, ktoré sa
automaticky prenesú aj na plod, ďalej v spracovaní zranení prežitých v detstve a v
nácviku zručností, ako so sebou samým zachádzať vľúdne, nežne a láskavo.
Sú tri základné stratégie, ako sa zachovať, keď príde náročná situácia ohrozujúca
pohodu či život: útek, ustrnutie alebo útok. Dieťa zo svoje povahy nemôže zo situácie
ujsť, lebo je na rodičovi závislé. Nemôže väčšinou ani útočiť, pretože ho rodič alebo
okolie v tom zastaví. Jediné čo mu zostáva, je stresy vytesniť alebo potlačiť do
podvedomia. No je to energia, ktorá tam pôsobí a deštrukčne určuje chod ďalších
udalostí jeho života.
Iste to poznáte, tak ako k dospelému pristupovali, keď bol malý, tak potom pristupuje
sám k sebe a iným, keď dospel. Preto tak, ako si praje, aby sa s ním zachádzalo v
detstve, musí najskôr začať sám so sebou zachádzať v dospelosti. Ak sa totiž v živote túži sám so sebou cítiť dobre, predovšetkým sa s ním musí dobre cítiť jeho vnútorné
dieťa. Takže jediný, kto je dnes schopný jeho vnútornému dieťaťu doplniť chronický
emocionálny dlh, je on sám. Najbližšie sa tomuto procesu budeme venovať na
seminároch 1. – 2. 2. 2020 a 18. – 19. 4. 2020.
je overená a účinná metóda na zbavenie sa záťaží v nás. Postavená je na poznaní, že
každý človek je súčasťou rôznych systémov. Aj naša duša vytvára systém, zložený z
rôznych častí (podosobností), ktoré v sebe nesú naše archetypálne kvality, schopnosti
a talenty. Jej kľúčovou súčasťou je vnútorné dieťa.
Konštelácia pôsobí ako rontgen stavu, ktorý v sebe nosíte. Jej poslaním je uvidieť ho,
uvedomiť si súvislosti a odstrániť balast z podvedomia, ktorý vám bráni žiť v
harmónii, ľahkosti a šťastí.
Príďte sa pozrieť, alebo si súčasne postaviť vlastnú konšteláciu na najbližšie semináre
systemických konštelácií, kde spomínané veci ošetríme. Až potom môžu prísť so
života pocity uvoľnenia, pokoja, dôvery, radosti a pohody. Najbližšie termíny: 19.12.,
19.1., 9.2., 13.3., 24.4. a 15.5. 2020.
Moja matka bola najstarším dieťaťom v rodine. Jej otec ju nikdy neprijal ako dcéru a
extrémne v nej vybudoval pocit viny a odporu k sexualite. Vždy bola veľmi pracovitá,
čestná a milá, ale s mojim otcom to nevedela. Bála sa ho. Aby ju prebudil do
dospelosti, bol nevypočítateľný a často sa z práce vracal domov až v hlbokej noci
opitý a chcel od nej plnenie manželských povinností. Spod periny mojej detskej izby
som od malička počula v noci nadávky, bitky a ponižovanie. Na detstvo si spomínam
ako na zlý sen. Podobného partnera som si pritiahla do života v role môjho prvého
manžela. Mám s ním syna a dcéru. Rodičovstvo je veľká drina. Trvalo mi dlho, pokým
som si uvedomila, čo sa deje. Povedala som dosť, rozviedli sme sa, vzala som veci do
vlastných rúk, doteraz na sebe pracujem a už žijem inak. Mám úžasného partnera. Za
môj vnútorný prerod vďačím najmä motýlej terapii vnútorného dieťaťa.
Iveta
Príbeh druhý:
Mal som ťažké detstvo. Moji rodičia sú povojnová generácia a nedávajú najavo
pocity a náklonnosť. Počali ma mesiac po tom, ako im pod kolesami auta tragicky
zahynula ich prvá dcéra. Počas môjho tehotenstva túto traumu spracovávala mama a
s otcom sa chcela rozviesť. Moje narodenie nezmiernilo ich žiaľ, ani vzájomné
konflikty a obviňovanie. Od malička som dostával bitku od otca. Po mne mali ešte
tretie dieťa a medzitým šla mama na dva umelé potraty. Som rád, že som už dávno z
domu preč. Na moje veľké šťastie som si našiel láskyplnú partnerku, ktorá mi
vynahrádza detský dlh lásky a starostlivosti. Citlivo ma podporovala pri liečení
detských tráum a pomohla mi pochopiť, ako to chodí. Vysporiadal som sa s tým –
rodičom som postupne odpustil a postavil si na moje zranené vnútorné dieťa
konšteláciu. Napriek všetkému som im za život vďačný. Viac mi nevedeli dať.
Pripravte vášmu vnútornému dieťaťu v čase vianočných zázrakov krásny zážitok.
Keď si budete sadať za štedrovečerný stôl, uvedomte si v sebe vaše vnútorné dieťa a
v duchu sa ho spýtajte, ako sa cíti.
Pozrite sa na vyzdobený stromček a vašich blízkych prítomných jeho očami. Dajte
mu toľko rozprávok, koľko potrebuje. Pretože všetko sa napokon skončí dobre. A ak
to vo vašom živote nie je ešte teraz úplne dobré, to znamená, že váš príbeh ešte
neskončil. Prajem vám zo srdca prekrásne, radostné a požehnané sviatky.
I. identita:
II. základné potreby:
III. vzťahy:
iných.
Záver: Ak ste odpovedali ÁNO zo všetkých 30 aspoň na 5 otázok, vaše vnútorné dieťa
volá po oslobodení. Autorka: Silvia Marisi. Článok vyšiel v časopise Balans 12\2019
