Pupkom mystického Bretónska je prehistorický Carnac

Najzápadnejší magický cíp európskej pevniny nás rozprávkovou krásou a rozmanitosťou totálne pohltil. Kraj historicky a energeticky prepojený s juhozápadom Anglicka, ktorý z troch strán obmýva more a vytvára divoké útesy, bizarné kamenné útvary a prosté, bielo-zlaté pláže. Kúzelné francúzske Bretónsko, v minulosti známe ako malá Británia, zlákalo na návštevu aj nás. Boli sme zvedaví na jeho jedinečné pozoruhodnosti a ich záhady. Nikde na svete nenájdete takú bohatú a pestrú zbierku megalitov ako tu. Mohutné pyramídy so sústavou komôr, jaskynné stavby pripomínajúce hrobky, neolitické predkeltské chrámy… Začali sme návštevou alejí prehistorických monolitov, kamenných dolmenov a osamelých menhirov, ktorých ohniskom je oblasť Carnac (v bretónčine Karnag). 

Unikátne kamenné aleje

Bretónsky Carnac je podľa turistických sprievodcov najstarším sústavne osídleným mestom na svete (Ďalším v poradí je biblické Jericho v Palestíne). Nie je teda reč o africkom Carnacu, ktorý uchováva spomienky na staroveký Egypt. Ale o oveľa staršej lokalite osídlenia na území západného Francúzska. Vyrástla v mladšej dobe kamennej pred 7 000 až 3 500 rokmi. Tvoria ju megalitické systémy alejí menhirov tiahnúcich sa zvlnenou krajinou v malých skupinách i v tisíckach kusov – a kamenné kruhové stavby, ktoré boli podľa presných pravidiel osadené do divotvornej prírody. V nevídanom množstve sa tu na každom kroku „povaľujú“ dlhé monolity, do neba sa týčiace mohyly a kamenné stolce – dolmeny, ktoré podľa archeológov slúžili ako pohrebiská.

Starobylá kultová architektúra

Megalitická architektúra pozostáva z dvoch skupín objektov. Prvou sú individuálne alebo hromadné hrobky, ktoré vymedzovali posvätné teritórium. Druhá skupina zachytáva kolektívnu identitu staviteľov.

I keď vedci skúmajú Carnac celé stáročia, tajomstvo vztýčených kamenných monolitov úplne neodhalili. Dosahujú impozantnú výšku 3,5 až 6 metrov, sú z tunajších stavieb najstaršie a boli tu skôr, ako územie osídlili Kelti.

Existuje niekoľko výkladov, ale ani jeden nie je úplne reálny. Odborníci sa na prelome tisícročí dohodli, že ide o posvätné a kultové miesta.

Najstaršie chrámy v dejinách?

Veľkolepé kamenné nálezisko v Bretónsku nás nepritiahlo náhodou. Bolo veľkým zážitkom voľne sa prechádzať po rozsiahlych lúkach a svahoch vetristých kopcov, kde naši predkovia v čase neolitu vykonávali posvätné obrady, najmä ohňové rituály. Prešli sme sa

alejami monolitov smerom k väčším megalitickým útvarom. Ich vnútorný priestor uzatvárajú susediaci vztýčení kamenní obri do tzv. kromlechov tvoriacich kruhy, polkruhy a ovály s výsadným postavením. Sú zhotovené z tunajšej žuly a celý komplex uzatvárajú.

Predpokladá sa, že otvorené procesné priestory tvorené radmi menhirov a uzatvorené bohoslužobné kruhové útvary slúžili ako najstaršie zachované chrámy v histórii ľudstva.

Legendy o pôvode megalitov

Odjakživa ľudia hľadali odpovede na otázky: Kto to tu postavil? Kedy, ako a na aký účel? To zaujímalo aj nás.

Impozantné stavby sprevádzajú legendy a povesti. V stredoveku boli považované za dielo pekiel, ktoré vytvorili obri alebo kúzelníci, ktorí žili na Zemi pred potopou sveta. Preto ich horliví kazatelia dali pokrstiť a pripevniť na ne kríže ako znaky víťazstva kresťanstva (napríklad Menhir v Saint Uzec). Prípadne na nich postaviť kresťanské kostoly (mohyla Tumulus Saint Michel). Rozšírená bola tiež legenda o svätom Kornéliovi a 3 tisícoch carnackých menhirov. Vraví, že sú to telá skamenených rímskych vojakov, ktoré zasiahol trest za to, že ho prenasledovali.

V dobe romantizmu a osvietenstva boli kamenné monolity pripisované na vrub úcty ku keltským duchovným – druidom, ktorí v Bretónsku do príchodu kresťanstva a ich vyhnania žili, učili, liečili, chránili a rozvíjali prírodnú múdrosť.

Ďalšia legenda vraví, že sú dielom bájnych bytostí korriganov. Alebo poloobrov-poloľudí, ktorí obrovské balvany prenášali pod vedením kúzelníka Merlina, ktorý tu má v Broceliánskom lese domov.

Počas 2. svetovej vojny ich americká spravodajská sieť považovala za nemeckú pancierovú blokádu.

Prostý ľud bol na megality vždy hrdý a spájal ich s liečivou a plodnou silou Zeme. Ešte dnes si chodia mladé ženy, túžiace po dieťatku, prikladať brucho na kamene a počas tradičnej bretónskej svadby sa pár bozkáva pod dolmenom a tancuje okolo menhiru.

Staviteľské záhady a tajomstvá

Záhadou zostáva, ako s nimi stavitelia manipulovali. Veď jeden monolit o výške 3 až 4 metre váži okolo 11 ton a najväčší objavený menhir na Zemi – úchvatný zlomený Grand Menhir Brise v Lockmariaquer v susedstve Carnacu – meria vyše 20 metrov a váži 350 ton.

O pár kilometrov ďalej na malom ostrove sme navštívili slávny tumulus Gavrinis pripomínajúci Džoserovu stupňovitú pyramídu v Egypte. Jeho stropný kameň sem stavitelia priviezli práve z Lockmariaquer. Akoby záhad nebolo dosť, na severnom pobreží Bretónska leží dvojitá pyramída tvoriaca Tumulus Barnenez.

Podľa všetkého kamenné kvádre nahrubo opracovali a vztyčovali bez drevenej kladky, páky a remeňov zo zvieracej kože, ktoré vtedy ešte neboli známe, ľudia z doby kamennej.

Isté je, že stavby stavali postupne v období veľkého historického prechodu ľudstva od lovu a zberu k obrábaniu pôdy. Tiež to, že sú poslami zaniknutých civilizácií, ktorých spirituálny a spoločenský život je nám zatiaľ neznámy.

Letovisko s krásnymi plážami

Upravené, malé prímorské letovisko Carnac nás okamžite očarilo. Má čistú energiu a okúzľujúce pieskové i skalnaté pláže. Ponúka pokojný oddych pri mori v kombinácii s výletom k našim dávnym koreňom. V jeho srdci na hlavnom námestí sídli kostol sv. Kornélia a Múzeum prehistórie s najbohatšími zbierkami sveta.

I keď je pre Francúzsko typická veľkolepá architektúra, v Carnacu vyniká bretónsky štýl budov. Preň sú typické sedlové výbežky striech, kamenné múry bez omietky a slama v rôznych podobách.

V Bretónsku je dodnes živý bájkar Jean de la Fontain, čo vystihuje povahu jeho súčasníkov. Rovnako ako ich skvelá kuchyňa. My sme neodolali čerstvým rybám, kráľovským bio-vínam, pravým francúzskym bagetám, slaným kíš-koláčom a sladkým dobrotám z odpaľovaného cesta.

Okružná trasa na vláčiku

Najvýznamnejšie nálezy spája v Carnacu a okolí turistický vláčik. A má čo spájať. Našli sme tu šesť rozsiahlych sústav alejí. Každá z nich má jeden až šesť megalitických lokalít, ktoré slúžili pravdepodobne aj na astronomické výpočty.

Každá z nich je iná: Le Ménec, Toul-Chignan, Kermario, Le Manio, Kerlescan, Le Petit Ménec. Dopĺňa ich Cairn Kercado, gigant Géant du Manio, Tumulus Saint-Michel a ďalšie objekty. Mnohé sme našli ukryté v lesných porastoch a za kamennými ohradami.

Najbohatšie prehistorické nálezisko

Dovedna je tu 4 500 dolmenov, 56 kamenných radov a vejárov zložených z vyše 3 tisícok monolitov a 58 kromlechov. V Morbihanskom zálive na pobreží Atlantického oceánu je ich toľko, že túto časť Bretónska vyhlásili za chránený skanzen.

Rádiouhlíkovou metódou bolo zistené, že sú o 2000 rokov staršie ako egyptské pyramídy. Áno, pamätajú si oveľa viac ako anglický Stonehenge a sú predchodcami podobných stavieb v Afrike, Tibete, Japonsku, Švédsku, Grécku, Španielsku, na Malte, Sardínii i Veľkonočných ostrovoch. Preto, ak sa túžite priamo spojiť s pradávnymi koreňmi, neváhajte. Odporúčame vám osobne si vychutnať dotyk s touto unikátnou časťou Európy.

Článok vyšiel v mesačníku VITALITA 3/2017

Text: Silvia Marisi Struhárová, Foto: autorka a archív

Poďte s nami na vedomé putovanie: MAGICKÁ ŽENSKÁ „MALÁ BRITÁNIA” v čase Beltainu 27. 4. – 3. 5. 2017                               LETNÉ BRETÓNSKO A NORMANDIA s pobytom pri mori 27. 8. – 3. 9. 2017