Liečenie bolestí duše metódou systemických konštelácií
Rozhovor o metóde Konštelácie vnútorných osôb s Čeňkom Roseckým
„Radost a láska se šíří tak, že si každý ošetří to své, dá úctu svému okolí a…. stane se laskavým.“ Čeněk Rosecký
ČENĚK ROSECKÝ – je skúsený a vyhľadávaný lektor, terapeut a systemický kouč. Vyštudoval Právnickú fakultu MU v Brne a Pedagogickú fakultu OU v Ostrave. Má 6 detí. Ostatných 11 rokov sa intenzívne venuje rozvoju systemických techník, zameraných na sebapoznanie a osobný rast. Je autorom metódy Konštelácií vnútorných osôb (osobných konštelácií), ktorá je syntézou metódy nových rodinných konštelácií Berta Hellingera a individuálnej systemiky Artho Wittemanna. Päť rokov vedie s manželkou Radhou Meditačné centrum Ordějov v Bielych Karpatoch.
Systemické konštelácie sú obľúbenou zážitkovou metódou, ktorá zviditeľňuje skryté sily pôsobiace a negatívne ovplyvňujúce život. Po odhalení zdrojov rôznych problémov je možné použiť systemický návod na riešenie a situáciu napraviť. Technika spočíva vo vytvorení priestorového modelu štruktúry určitej skupiny zástupcov ľudí, aspektov, kvalít, vecí, atp. Zaujímavé je, že konštelácie fungujú najlepšie, keď zástupcovia tých alebo to, čo zastupujú, nepoznajú. V konštelácii je potom možné rýchlo a účinne uvidieť bloky a prenesené roly v skupine.
Tak vzniká priestor na znovunájdenie osobnej sily, prijatie a prežitie šťastného a naplneného života. Niekomu to pripadá ako čarovanie, keď sa v konšteláciách pomerne rýchlym tempom odohrajú udalosti, ktoré by sa inak riešili dlhé roky alebo niekoľko životov. Konštelácie sa v posledných dvoch desaťročiach stali super nástrojom na odkrytie a rozpoznanie skrytých súvislostí a kľúčových udalostí. Preto sa stali súčasťou moderných a efektívnych metód osobného rastu a rozvoja.
Kľúčové motivácie
„Rodinné, partnerské, pracovné, finančné, zdravotné, firemné, školské alebo iné problémy, ako aj opakované nepríjemné situácie. To sú kľúčové motivácie systemických konštelácií, ktoré umožnia ľuďom uvidieť a pochopiť hlbšie príčiny ich ťažkostí, nájsť východisko z danej situácie a obnoviť narušenú životnú rovnováhu. No najväčším prínosom je sebapoznanie, integrácia duše klienta a s ňou spojený osobný rast. Vyriešenie problémov je len akýmsi vedľajším produktom,“ otvára tému systemických konštelácií Čeněk Rosecký.
Rodinné konštelácie a pohyby duše prinášajú základné informácie o zákonitostiach a silách, ktoré na nás pôsobia, a súčasne praktické riešenie konkrétnych problémov. Čeněk pri práci využíva nielen samotné konštelácie, ale aj individuálnu systemiku, systemický koučing, skupinovú dynamiku a vysvetlenia prebiehajúcich procesov tak, aby sa žiaduca zmena zhmotnila na všetkých úrovniach bytia.
Rod a karma
„Mojim zámerom je poskytnúť ľudom pozitívnu korekciu nevedomých vzorcov a vyriešenie ich osobných a vzťahových problémov. Je dôležité pochopiť univerzálne zákonitosti – čo, prečo a ako urobiť, aby sa život človeka a životy jeho blízkych premenili k lepšiemu. K tomu slúži individuálny zážitok uvedomenia vzájomnej prepojenosti a jednoty všetkých ľudí, ako aj zážitok vlastnej jedinečnosti,“ pokračuje Čeněk. „Vo chvíli, keď sa uvoľníte z rodových a karmických zapletení, ocitnete sa na mieste, kam prúdi životná energia. Vaša duša môže konečne začať realizovať jej skutočné individuálne poslanie, s ktorým prišla na tento svet. To je pohyb duše. Môže ísť o veľké životné posuny, rovnako ako o zmenu uhla pohľadu na seba a na svet, ktorý je hlboko liečivý.“
Konštelácie vedené Čeňkom Roseckým môžu u „zrelého“ klienta zájsť aj hlboko do minulých životov. Odhalené rodové a karmické zapletenia efektívne riešia jeho pálčivý problém XXXXX a súčasne pôsobia podobne ako regresná terapia. Napríklad žena, ktorá sa nevie odstrihnúť od bývalého manžela, ho tak uvidí vo svetle dávnych udalostí. Prežije si znova príbeh XXXXX, keď je jej manžel veliteľom vojsk a dá pokyn na vraždu jej a ich spoločných detí. Ďalšia žena si vďaka regresným presahom konštelácie, v ktorej bolo odhalené znásilnenie zo strany bývalého pána, u ktorého pracovala ako slúžka, odblokuje neschopnosť intímne žiť so svojím terajším partnerom.
Časti duše
Čeňkova konštelačná práca je fascinujúca a nesmierne pestrá. Metódu Konštelácií vnútorných osôb objavil vlani na výcviku skupiny záujemcov o systemické konštelácie. Jej stavebnými kameňmi sú syntéza teórie zdrojov Artho S. Wittemanna a nových rodinných konštelácií Berta Hellingera. Cieľom je zvedomiť existenciu, pôsobenie, pôvodnú podstatu a vzájomné vzťahy takzvaných vnútorných osôb – základných častí štruktúry duše človeka – a tým prispieť k harmonizácii vzťahov človeka k svetu, iným ľuďom a sebe.
„Naša duša je živý systém a labyrint, v ktorom sa dá zablúdiť. Podstatou Konštelácií vnútorných osôb je nový obraz ľudskej duše zložený z piatich základných častí – vnútorných osôb (zdrojov, pod-osobností): vnútorného dieťaťa, vnútornej ženy, vnútorného muža, vnútorného zvieraťa a vnútorného boha/bohyne. Deje sa tak v rámci archetypálneho poľa ľudskej skúsenosti – teda toho, čím všetkým človek na Zemi bol a môže byť. Tieto časti na seba pôsobia a vzájomne sa podmieňujú. Na základe toho je možné pochopiť našu vnútornú logiku a ducha lásky, ktorý sa za celým dianím, naším charakterom a zdanlivým chaosom ukrývajú,“ vysvetľuje Rosecký.
Štruktúra vnútorných osôb každého človeka je jedinečná. Vnútorných detí, žien, mužov, zvierat i bohov má každý človek rôzne množstvo.
Prejavy podosobností
Tieto vnútorné časti duše vnímame ako samostatné osoby, pretože každá sa prejavuje ako celý človek s vlastnou vôľou. Súčasne dokáže komunikovať prostredníctvom piatich kanálov, ktorými sú reč (myseľ), pocity a emócie, telo, obrazy (symboly) a vibrácie (energie, vyžarovanie, charizma).
„Vnútorné deti sú jemnými a zraniteľnými osobami, ktoré dokážu prijímať a rozdávať lásku. Vnútorným ženám ide o vzťah a väzbu, obetovali by im všetko. Ich esenciou je osobne adresovaná láska všetkému. Vnútorní muži vytvárajú pravidlá, stanovujú ciele, plánujú a chcú dobývať a utvárať svet. Charakterizuje ich myslenie, plánovite presahujúce samo seba ku všeobecnému blahu ľudí a sveta. Vnútorné zvieratá inštinktívne hľadajú vlastné prežitie, slasť, vášeň a slobodu. Naše vnútorné božské sily túžia po nadosobnej láske, tichu, jednote, nekonečne a rozvoji. Ich podstatou je osvietenie. Ak sú všetky otvorené a v rovnováhe, človek môže svet poznávať a nájsť zmysluplné odpovede na všetky životné výzvy,“ sumarizuje Čeněk.
Každá vnútorná osoba má určitú esenciálnu povahu – postoj, ktorým sú jej pôvodné potreby a schopnosti – osobné dary, umenie čistého vnímania a prežívania sveta. Práve v tom sa ale skrýva ich a naša najväčšia zraniteľnosť.
Superinteligencia duše
Kedy teda dochádza k ohrozeniu alebo zraneniu častí duše? Lektor odpovedá: „Keď nie sú – ich potreby naplnené alebo schopnosti rozoznané a žiadané. Na ochranu pred ďalším zranením naše časti duše ich potreby modifikujú a maskujú. Skryté kľúčové potreby ale už nemôžu byť priamo uspokojené, schopnosti uplatnené a rozvíjané, už nedokážu čerpať z hojnosti ich vlastnej podstaty, nemôžu všetkými zmyslami s otvoreným srdcom prijímať… Zostáva im teda nespokojnosť a nedostatok, kontakt bez vzťahu. Nepriamy život, ktorý uspokojuje iba novo utvorené, povrchné, obranné, reaktívne časti osôb.“
Esenciálna podstata ľudskej duše, rozvetvená v systéme vnútorných osôb, je tým najcitlivejším a tiež najcennejším, čo ľudská bytosť má. Je to jej božská povaha. Preto ju systém vnútorných osôb inštinktívne chráni pred zranením a ohrozením celým radom dômyselných stratégií. Vďaka nim superinteligentný systém duše prenesie jej esenciálnu podstatu aj cez veľmi ťažký osud.
Zmena postoja
V systéme dospelého človeka existuje mnoho vnútorných osôb, z ktorých len zopár komunikuje so svetom. Ostatné sú skryté, pôsobia z diaľky alebo čakajú na príležitosť. „Základným spôsobom ochrany esenciálnej podstaty každej vnútornej osoby je tvorba vlastných ochranných reaktívnych vrstiev v prípade, keď životná realita neodpovedá na základné potreby a schopnosti. V novom reaktívnom postoji osoby zostávajú tie aspekty pôvodnej esencie, ktoré nevedú k ohrozeniu. Pokiaľ nový reaktívny postoj vnútornej osoby nevyhovuje realite a pôsobí bolesť, vytvára sa ďalšia, ďalšia a ďalšia vrstva… Každá vnútorná osoba dospelého má až päť reaktívnych postojov-vrstiev. Ďalšou obrannou stratégiou vnútorných osôb je ich štiepenie, ktoré sa deje napríklad pri traumatizujúcej udalosti,“ konštatuje lektor.
Z pohľadu vnútornej osoby je reaktívny postoj najlepším riešením spletitých problémov. Tiež je cestou preč od vzájomnosti a vzťahu, ktoré znamenajú riziko, konflikt a zraniteľnosť smerom k izolácii a moci. Pod-osobnosti sa tak odvracajú od dávania smerom k braniu. Od darov – k obchodu. Z pohľadu človeka je to veľké NIE realite života. Ide o stratu priameho kontaktu s láskou. Život je potom prežívaný nepriamo a človek nikdy nemá ničoho dosť… To je zároveň odpoveďou na súčasné problémy sveta, spojené s neriadeným konzumom a neúctou k Matke Zemi.
Čo je teda úlohou práce s vnútornými osobami? „Zvedomenie ich samých, odhalenie ich príbehu, miesta a súvislostí s ďalšími časťami v systéme duše. A konečne znovuobjavenie ich pôvodných esenciálnych kvalít – sily a lásky. Esencia každej vnútornej osoby hovorí ÁNO sebe, ľuďom, svetu a životu. Výsledkom je harmonická symbióza kľúčových životných hodnôt a ich realizácia v živote,“ odpovedá Rosecký.
Pre pokročilých
Konštelácie vnútorných osôb ukazujú obraz duše ako celok. Nie sú vhodné pre začiatočníkov. „Na prvej úrovni konštelácií pracujem s klientmi so zámerom zvedomiť existenciu a pôsobenie tej skupiny vnútorných osôb, ktoré sa priamo prejavujú v živote klienta, odhaliť ich konflikty a umožniť dosiahnutie stavu ich vzájomnej spolupatričnosti, spolupráce a harmonického prežívania života. Možné je pritom do konštelácie pridať upresňujúci zámer ako napríklad partnerský vzťah, pracovný vzťah, zdravie, sexualitu, atp.“
V konštelačnej práci s vnútornými osobami vychádza z predpokladu rodinných konštelácií, že každý systém túži po harmónii a rovnováhe tak, aby podľa možností čo najlepšie slúžil životu. Základom je nastavenie otvoreného konštelačného poľa, ktoré naplno rešpektuje každú vnútornú osobu takú aká je, so všetkým, čo k nej patrí, dáva jej pocit bezpečia a súhlasí, aby sa dialo to, čo sa chce diať a nie to, čo si praje lektor alebo účastník.
Priebeh osobnej konštelácie 45-ročného muža:
Systém po rozostavení konštelácie:
- Vnútorné dieťa – sedí na zemi, hľadí pred seba, niečo mu chýba.
- Vnútorný muž I – musí stále pracovať a byť aktívny – to na zemi mu tiež chýba.
- Vnútorné zviera – cíti pretlak napätia a potrebu kričať.
- Vnútorný muž II – nezrelý a nedospelý sedí, neprejavuje sa.
- Vnútorný boh – vníma celok, snaží sa o spoluprácu s ostatnými.
Zástupca pridaný za „to, čo chýba“ na zemi sa cíti ako esencia vnútorného dieťaťa z obdobia vnútromaternicového vývoja. Vnútorný muž I musí stále vykonávať nejakú aktivitu (workoholizmus, nedostatok ľahkosti a hravosti). Jeho motiváciou je prežiť – formou činnosti odpútať pozornosť a ochrániť systém, aby nemusel stále vnímať pocity zraneného dieťaťa.
Po odhalení esencie vnútorného dieťaťa môže „žiariť ako slnko“. To vedie k posunu vedomia vnútorného zvieraťa a jeho stíšeniu. (Klient neskôr potvrdil, že s dieťaťom terapeuticky pracoval a jeho esenciu – žiariace slnko, ktorého podstatou je láska poznal a zažil, no nemohol sa s ňou znovu spojiť.)
Vnútorné dieťa zostalo „paralyzované“ strachom. Keď si dodalo odvahu a začalo zdvíhať hlavu, vnútorné zviera zrevalo (aby si uľavilo) – čo viedlo k väčšej paralýze dieťaťa a tým k opätovnej aktivite muža I. Tak sa ukázala osudová zacyklenosť systému.
Zviera je blokované v prežívaní sily, slobody a vášne, preto kričí (prejav v živote – výbuchy zlosti v prípade neuznania muža I alebo ohrozenia dieťaťa). Jeho krik vedie k stále hlbšej paralýze dieťaťa, čo núti muža I k stále väčšej aktivite (následkom sú zdravotné problémy / fyzické preťaženie / platničky).
Počas konštelácie si vnútorné časti postupne viac a viac uvedomujú sami seba, čo a prečo robia. Taktiež to, že ich dobre myslené konanie nie je riešením a vedie k hlbšej paralýze systému. Ich vedomie sa rozširuje a dochádza k rozpomínaniu na ich pôvodné miesto, potreby a dary.
Potom sa vnútorné zviera približuje k vnútornému dieťaťu, nechá sa od neho pohladiť a schúli sa k nemu. Dieťa začne ožívať, dodávať si odvahu a kontakt so zvieraťom si užívať. Paralýza postupne úplne mizne. Zviera už nepotrebuje kričať, ale hrať sa a prežívať vášeň. Dieťa si uvedomuje svoje dary dávať a prijímať lásku a vnímať ostatné osoby.
Vnútorný muž I pociťuje prítomnosť vnútorného boha a možnosť spolupráce s ním – vykonávať aktivitu s inou motiváciou než doposiaľ. Tak sa prebúdza do pasívneho vnútorného muža II, ktorý si uvedomuje „partnerskú a rodičovskú“ esenciu a túžbu po žene.
Vnútorný boh túži prejaviť sa a spolupracovať s celkom. Vyzýva ostatné časti k spolupráci. Pripája sa vnútorný muž I. Spojenie dieťaťa so zvieraťom a muža I s bohom prehĺbilo pocit spolupatričnosti všetkých vnútorných zdrojov. Uvideli sa navzájom a stále viac si uvedomovali možnosť spolupráce smerom k harmónii a láske so sebou, ľuďmi a svetom. Rastie sila a odhodlanosť systému.
V závere sa všetky vnútorné osoby spoja v kruhu, kde majú rovnakú hodnotu a možnosť prejaviť sa. Súbeh hlbokých hodnôt, kde „mužské nie je viac než ženské, dospelé nie je viac než detské a inštinktívne nie je menej než božské“ je veľmi silné a hmatateľné.
Rozhovor vyšiel v časopise Vitalita 04/2018
Text: Silvia Marisi
Foto: archív Č.R.
